Pred pár dňami navštívil moju poradňu muž - budem ho volať Ondrej. Približne pred rokom mal mozgovú príhodu a hoci jeho fyzické telo je relatívne v poriadku, reč, resp. jeho slovná zásoba minimálna.
Sprevádzala ho dcéra, ktorá mu robila tlmočníčku, aby sme vedeli uchopiť témy, na ktorých bolo treba pracovať. Rozhodnutie prísť, ale vychádzalo s jeho vnútra, aj keď s návrhom absolvovať Fen kineziologickú terapiu prišla ona.
Mala som pred našim stretnutím rešpekt, ale zároveň som cítila, že je to pre neho cesta a že, čo mu bude prostredníctvom mňa umožnené odblokovať, nejakým spôsobom zvedomiť a rozpustiť, mu pomôže.
Mal v sebe veľkú zlosť, neodpustenie, ale zároveň citlivosť a niekde v kútiku duše presne vedel, kde je „jeho miesto“ na Zemi, aj keď momentálne prežíval zložité obdobie a mal pocit, že sa nevie zaradiť.
Situácia, v ktorej sa práve nachádzal mu brala chuť do života a privádzala ho k myšlienkam na odchod z tohto sveta, ale zároveň vedel, že jeho životná púť má ešte pokračovať.
Občas jeho oči zaliali slzy, ale boli to slzy takého nejakého uvoľnenia, nie ľútosti. Keď som sa ho pýtala, či má momentálne pocit márnosti zo života, ale zároveň chce žiť a užiť si dcéru s vnučkou, prikývol.
Jeho svalový test bol na moje prekvapenie taký jasný a presný....jeho podvedomie presne vedelo kam môže pustiť mňa aj seba, aby to jeho vnútorný systém a momentálne nastavenie ustáli ale zároveň, aby bolo umožnené nájsť a poskytnúť úľavu jeho duši.
Tému zlosti nebol ochotný nejako rozoberať a na odpustenie nebol vôbec pripravený. Ale teraz, keď o tom píšem, cítim, že časom to možné bude.
Bežne trvá terapia s klientom 2-3 hodiny. Stalo sa mi už pár krát, že to bolo viac. U neho to bolo necelé dve. Čas ale vôbec nemal vplyv na hĺbku a plnohodnotnosť terapie. Takto si to nastavil jeho vnútorný systém, aby to zvládol a príliš ho to nezaťažilo.
Bola to moja prvá skúsenosť s človekom, ktorý takmer nerozprával. Bežne mám možnosť rozobrať problém z viacerých strán, tak aby sme ho čo najlepšie uchopili a aby klienti boli s tým v úplnom súlade.
Tento muž mi umožnil a daroval poznatok, že aj keď telo z akéhokoľvek dôvodu nefunguje, duša vie a nájde si spôsob.
Som vďačná za túto skúsenosť, obohacujúci zážitok a milé stretnutie. Pri odchode mi Ondrej podal ruku a dal mi pusu na obe líca.
Cítila som z neho vďačnosť a prejavil ju spôsobom akým vedel.