ZDIEĽANÁ RADOSŤ JE DVOJNÁSOBNÁ RADOSŤ, ZATIAĽ ČO ZDIEĽANÁ STAROSŤ JE POLOVIČNÁ STAROSŤ
Táto veta presne do slova prišla ku mne minulý týždeň dvakrát z dvoch odlišných zdrojov. Hneď prvýkrát vo mne veľmi silno zarezonovala a keď som ju pár dní na to počula znovu a v rovnakom znení, začala som sa nad ňou zamýšľať ešte viac. Vlastne som sa ani nemusela. Myšlienky a témy, ktoré sa v súvislosti s ňou začali vynárať, prichádzali samé a naberali stále väčší rozmer.
Chceli byť posunuté a zdieľané a tak zdieľam s vami to, čo mi bolo zvedomené. Pre mňa samu a pre vás, ktorí sa stotožníte, pochopíte alebo potvrdíte, či pritakáte a samozrejme aj pre tých, ktorí nesúhlasíte.
Keď má človek v sebe radosť, úprimnú a prirodzenú, sama z neho priam srší. Nemusí ani nič robiť a šíri ju všade okolo. Takáto radosť sa rozdáva sama a čerpať z nej môže ktokoľvek. Čím viac sa šíri, tým viac sa násobí a zrazu je radosť všade okolo. Už len predstava toho o čom píšem, vo mne vyvoláva príjemné pocity. Vidím usmiate a šťastné tváre, predstavujem si radostný zvonivý detský smiech, šťastných ľudí, pohodu a šťastie.
Ak má človek nejaké trápenie a nemá sa komu zdôveriť, všetko sa zrazu môže zdať pochmúrne, neveselé.
Tak ako sa dokáže zdieľaná radosť šíriť, tak naopak nezdieľaná starosť môže spôsobiť nemilé situácie. Človek zrazu nevie, čo má robiť, stráca energiu, možno je viac unavený a vtedy začnú vystupovať do popredia naše strachy, nespracované emócie, naše zranenia, rôzne programy, ktoré v sebe nosíme možno od ranného detstva a to už je úplne iná energia, ako tá, o ktorej som písala o pár riadkov vyššie.
Možné programy, ktoré v nás môže takáto energia vyvolať:
Nemám voľbu
Som na všetko sama/sám
Môj život je plný starostí
Nie som dosť dobrá/dobrý
Priťahujem si do života samé problémy
Život je boj
Ľudia sú zlí a mnohé iné- budem rada, keď v komentári pozdieľate, čo ďalšie vás napadlo.
Z vlastnej skúsenosti, ale viem, že ak má človek pri sebe niekoho, komu sa môže so svojimi starosťami zveriť, pocíti úľavu. Záleží veľmi na reakcii druhej strany, ktorá môže byť samozrejme rôzna. Pokiaľ vás začne niekto ľutovať, môžete do toho „spadnúť ešte hlbšie“. Ak vám povie: „ty si predsa silný/á, ty to dáš“, môže vo vás vyvolať pocit, že to musíte dať a iná cesta nie je. Môže vám tiež prejaviť pochopenie, nad ťažkou situáciou, ponúknuť podporu a pomoc a môže to byť aj úplne inak...
Všetko je tak ako má byť a pre niečo sa v danej situácii konkrétne veci dejú. Väčšinou to človek vie zhodnotiť až s odstupom času. Nie na darmo sa hovorí, že čas všetko vylieči.
Mať pri sebe niekoho s kým sa môžeme deliť o radosti ale aj starosti našich dní je vzácny DAR .
Ak sa nám sa nám zdá, že nevieme nájsť radosť a šťastie, skúsme ich začať hľadať v maličkostiach. Väčšinou ich máme hneď vedľa seba, v sebe...
Fen kineziológia Esencie vie krásne naštartovať tento proces hľadania
